Novinky o volebnom podvode sa rozšírili Teheránom ako oheň, vyženúc do ulíc množstvá ľudí. Chaotickú situáciu na uliciach pozorne orchestrovala CIA, ktorá dodávala Iráncom zmätočné SMS správy.

V marci r. 2000 sa americká ministerka zahraničia Madeleine Albrightová priznala, že Eisenhoverova vláda zorganizovala zmenu režimu v Teheráne v rokoch 1953 a táto dejinná udalosť vraj vysvetľuje nepriateľstvo Iráncov voči Spojeným štátom. Minulý týždeň prezident Obama vo svojom prejave v Káhire oficiálne uznal, že „počas studenej vojny USA hrali úlohu v nastolení demokratickej vlády v Iráne.“

V tom čase bol Irán kontrolovaný šachom Mohamadom Rezom Pahlávím. Na trón ho posadili Briti, ktorí donútili jeho otca, pronacistického kapitána Rezu Pahlávího, aby rezignoval. Avšak šach musel čeliť nacionalistickému ministerskému predsedovi Mohamadovi Mosadegovi, ktorý znárodnil ropné rezervy Iránu. Nahnevaní Briti presvedčili USA, že iránsky odpor je potrebné zlomiť skôr, než sa krajina stane komunistickou. CIA zorganizovala operáciu AJAX a zvrhla Mosadega pomocou šacha a na jeho miesto dosadila nacistického generála Fazlolaha Zahediho. Zahedi je zodpovedný za najtvrdší teror proti iránskemu obyvateľstvu, počas ktorého šach zakrýval jeho zločiny.

Operáciu AJAX viedol archeológ Donald Wilber, historik Kermit Roosevelt (vnuk prezidenta Roosevelta) a generál Norman Schwartzkop (jeho syn rovnakého mena viedol operáciu Púštna búrka). Táto operácia sa stala učebnicovým príkladom prevratu. CIA prišla s nápadom ktorý vzbudil dojem populárneho povstania, čo v skutočnosti bola operácia tajných služieb. Vrcholným predstavením bola demonštrácia v Teheráne s 8000 hercami, ktorých zaplatila agentúra za účelom poskytnutia dôveryhodných záberov pre západné médiá.

Opakuje sa história? Washington sa zriekol vojenského útoku na Irán a odhováral od takéhoto kroku aj Izrael. Za účelom „zmeny režimu“ začala Obamova administratíva hrať hru tajných operácií – menej nebezpečnú, avšak s menej predvídateľným výsledkom. Po oznámení výsledkov sa v Teheráne začali veľké demonštrácie. Irán je opäť experimentálnou zónou pre naskúšanie nových spôsobov prevratu.

CIA v roku 2009 spolieha na novú zbraň: kontrolu mobilných telefónov. Od začiatku demokratizácie mobilných telefónov anglosaské tajné služby značne zvýšili svoju schopnosť zachytenia informácií. Kým odposluch pozemných telefónnych sietí si vyžaduje inštaláciu odpočúvacieho zariadenia a teda lokálnych agentov, odposluch mobilných sietí je možné robiť na diaľku pomocou siete Echelon. Tento systém však nezachytí Skype a internetové hovory. Národná bezpečnostná agentúra už lobovala u poskytovateľov internetu. Tí, ktorí súhlasili dostali obrovské finančné odplaty.

V okupovaných krajinách ako Irak, Afganistan, Pakistan je sledovaná všetka telefónna komunikácia, mobilná i pozemná. Cieľom nie je získať prepis každého telefónneho hovoru ale zachytiť „spoločenské bunky.“ Inými slovami, telefóny sú prístroje pomocou ktorých je možné zistiť kto je v spojení s kým s cieľom zachytiť skupiny odporu. Zároveň umožňujú identifikovať lokálne ciele a „neutralizovať“ ich. Aj preto afgánski rebeli vo februári 2008 prikázali rôznym operátorom, aby zastavili svoje aktivity od 5-tej hodiny popoludní do 3-tej hodiny rannej, aby zabránili anglosaxonom v ich sledovaní a zistení miesta pôsobenia. Antény tých, ktorí odmietli poslúchnuť zničili.

Naopak však Izraelčania v Gaze počas akcie Tekuté olovo zničili všetko okrem antén. To bola úplne iná stratégia. Od vojny v zálive sa používala kapitánova Wardenova stratégia „piatich kruhov“: zbombardovanie telefónnej infraštruktúry bolo považované za strategický cieľ zmätenia populácie a zároveň zničenia komunikačných kanálov medzi velením a frontom. Dnes sa aplikuje opačná stratégia: komunikačná infraštruktúra musí byť chránená.

Počas bombardovania Gazy operátor Jawwal naopak poskytol svojim užívateľom dodatočné služby (zvýšenie času). Oficiálne im chcel pomôcť, avšak v skutočnosti slúžil izraelským záujmom. Anglosaské a izraelské metódy boja vyvinuli nové psychologické techniky založené na zvýšenom používaní mobilných telefónov.

V júli 2008 po výmene zajatcov medzi hnutím Hizbaláh a Izraelom, roboti vykonali desiatky tisíc hovorov do libanonských mobilných sietí. Arabský hlas varoval obyvateľov pred zúčastnením sa na akýchkoľvek akciách odporu proti Izraelu. Libanonský minister telekomunikácií Jibran Bassil podal sťažnosť do OSN pre porušenie suverenity krajiny. Podľa rovnakého vzoru desiatky tisíc Libanončanov a Sýrčanov prijalo automatizovaný hovor v októbri 2008 s ponukou 10 miliónov dolárov za akúkoľvek informáciu, ktorá by viedla k lokalizácii a oslobodeniu izraelských zajatcov. Ľudia, ktorí mali záujem na spolupráci mali zavolať na číslo v Británii.

Podobná metóda bola použitá aj v Iráne, kde medzi verejnosť boli rozšírené lživé informácie za účelom vyburcovania nahnevaných reakcií.

Najprv boli poslané SMS správy v noc, kedy sa spočítavali hlasy, ktoré informovali o Musávího víťazstve. Tieto správy vyzerali ako oficiálne výsledky volieb. Oznámenie oficiálnych výsledkov – Ahmadinedžád vyhral voľby – vyzeralo potom ako podvod. Tri dni pred voľbami Musáví a jeho priatelia priznali, že voľby vyhrá s veľkým náskokom Ahmadinedžád a snažili sa to vysvetliť nevyrovnanou predvolebnou kampaňou.

Musávího víťazstvo nikdy nebolo možné, keďže predvolebné prieskumy západných agentúr jasne dokazovali náskok Ahmadinedžáda.

Niektorí iránski občania sa zúčastnili internetových rozhovorov na stránkach Facebook alebo Twitter a dostali informácie o pokračovaní politickej krízy a pokračujúcich demonštráciách. Tieto anonymné informácie šírili správy o výstreloch, mŕtvych napriek tomu, že žiadna smrť nebola dovtedy potvrdená. V tom čase mal Twitter previesť údržbu svojich stránok, avšak americké ministerstvo zahraničia požiadalo majiteľov stránky, aby údržbu odložili. Podľa New York Times tieto informácie prispeli k rozšíreniu odporu v populácii.

Simultánne CIA zmobilizovala protiiránskych militantov v USA a Veľkej Británii za účelom zvýšenia chaosu. Boli im rozdané praktické príručky, ktoré obsahovali informácie ako napríklad:
 ako si založiť účet na stránke Twitter v teheránskej časovej zóne
 ako ho používať
 oficiálne iránske stránky nemali byť napadnuté (O to sa postará americké vojsko) – tvrdila príručka

So správnym použitím nebolo možné zistiť odkiaľ vyšli účty Twitter a teda či boli založené svedkami demonštrácií v Teheráne alebo agentmi CIA. Cieľom bol spôsobiť zmätok, aby Iránčania začali bojovať medzi sebou. Armádne zložky kdekoľvek na svete pozorne sledujú situáciu v Teheráne. Snažia sa vyhodnotiť úspešnosť nových metód použitých v Iráne. Je nesporné, že destabilizačný proces do určitej miery fungoval.

Zdroj
Matrix 2001