Zločin Angely Merkelovej a Francoisa Hollanda proti mieru a bezpečnosti ľudstva

Môj výskum osobnej zodpovednosti bývalej kancelárky Angely Merkelovej a bývalého prezidenta Francoisa Hollanda za súčasnú vojnu na Ukrajine vyvolal v médiách polemiku. Moji kolegovia tvrdia, že som si to všetko vymyslel a títo dvaja ľudia sú nevinní. Akože, len šírim ruské dezinformácie. Ale tento spor nie je ani zďaleka triviálny: moji oponenti sa snažia vybieliť našich politických vodcov, a tým slúžiť západnému rozprávaniu o vojne na Ukrajine a ospravedlňovať ho.
Nižšie uvádzam fakty a dokumenty, na ktorých sú založené moje argumenty. A posúďte sami.

Niekoľko kolegov z veľkých médií začalo polemiku o úryvku z prednášky, ktorú som mal minulý mesiac v Colmare [1]. Spochybňujú moje tvrdenia, že bývalá kancelárka Angela Merkelová a bývalý prezident Francois Hollande boli osobne zodpovední za súčasnú vojnu na Ukrajine.
Tu sú fakty, ktoré detailne popierajú.

ZLOČINY PROTI MIERU A BEZPEČNOSTI ĽUDSTVA

Prezident Hollande poskytol 28. decembra 2022 v Paríži rozhovor Theovi Prouvostovi z Kiev Independent [2] , ktorý si moji odporcovia pomýlili s videom vtipkárov Vovana a Lexusu, ktorí s ním robili aj rozhovor [3]. Deklaruje v ňom svoj súhlas s tým, čo pár dní predtým vyjadrila bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v novinách Zeit [4]. Minské dohody podľa nej podpísala nie preto, aby ochránila obyvateľov Donbasu a ukončila vojnu, ktorú proti nim vedú kyjevské úrady, ale aby im dala čas na prezbrojenie. Francois Hollande priamo priznáva: „Áno, Angela Merkelová má v tejto otázke pravdu. Minské dohody na nejaký čas zastavili ruskú ofenzívu. To bolo veľmi dôležité, bolo dôležité dať Západu prestávku, aby sa zabránilo akémukoľvek novému pokusu Ruska.

„Ruským pokusom” nemyslí Moskvu, ktorá posiela ruské jednotky, ale súkromnú iniciatívu miliardára Konstantina Malofeeva poslať kozákov na pomoc ľudu Donbasu, ako to urobil pre bosnianskych Srbov.

Vyjadrenia Angely Merkelovej a Francoisa Hollanda potvrdil generálny tajomník Národnej rady pre obranu a bezpečnosť Ukrajiny Alexey Danilov, ktorý pred tromi týždňami odstúpil po urážkach na adresu osobitného predstaviteľa Číny [5]..

Rokovania o dohodách z Minska prebiehali v dvoch etapách:

• Prvý protokol podpísali 5. septembra 2014 Ukrajina, Rusko a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Bolo to dohodnuté aj s gubernátormi Doneckej a Luganskej oblasti. V tom čase sa tieto regióny, hoci sa nazývali republikami ako bývalé sovietske regióny, nesnažili o nezávislosť. Protokol predpokladal prímerie, prepustenie rukojemníkov, stiahnutie jednotiek na oboch stranách vrátane kozákov Konstantina Malofeeva a všeobecnú amnestiu. Zabezpečila tiež decentralizáciu moci, miestne voľby a národný dialóg.

Nič podstatné sa však nestalo, až na odchod kozákov Konstantina Malofeeva na naliehanie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorému sa nepáčilo, že sa novodobý oligarcha správa ako kráľovský princ.

• Druhý protokol bol podpísaný o šesť mesiacov neskôr, 11. februára 2015. Rokovania prebiehali pod záštitou OBSE opäť medzi Kyjevom, Doneckom a Luganskom. Tentoraz vystupovali ako garanti Nemecko, Francúzsko a Rusko (formát Normandie).

Druhý protokol obsahoval približne rovnaké ustanovenia ako prvý, bol však podrobnejší. V prvom rade uviedla, že decentralizáciu, ktorá sa neuskutočnila v súlade s dohodami, treba dosiahnuť ústavnou reformou.

Rusko sa obávalo, že druhý protokol nebude o nič efektívnejší ako prvý. Neskôr to potvrdila kremeľská „šedá eminencia” Vladislav Surkov, pričom podľa denníka Le Figaro to Rusko údajne vôbec nemienilo použiť [6]. Ale bola to Moskva [7] a nie Berlín alebo Paríž, kto predložil protokol Bezpečnostnej rade na schválenie.

NA CESTE K NORIMBERSKÉMU PROCESU-2

V reakcii na vyhlásenia kancelárky Merkelovej a prezidenta Hollanda vydal predseda Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu) Vjačeslav Volodin vyhlásenie, v ktorom vyjadril svoje rozhorčenie nad týmito vyhláseniami. Potom, po novoročných sviatkoch, zverejnil svoje komentáre na kanáli Telegram [8]. Potom sa objavili dve poznámky – od agentúry TASS [9] a agentúry Ria-Novosti [10], ktoré moji oponenti ignorujú.

Ako predseda Štátnej dumy začal citátom prezidenta Vladimíra Putina: „Ak je boj nevyhnutný, musíte zaútočiť ako prvý. Potom uviedol: „Priznania predstaviteľov Ukrajiny, Nemecka a Francúzska o prípravách Kyjeva na konflikt s Ruskom by mali byť použité ako dôkaz pre medzinárodný vojenský tribunál. Títo lídri plánovali začať globálny konflikt s predvídateľnými dôsledkami a zaslúžia si byť potrestaní za svoje zločiny.

Označuje vyhlásenia Angely Merkelovej, Francoisa Hollanda a Alexeja Danilova za dôkazy zločinov, má na mysli „zločiny proti mieru a bezpečnosti ľudstva”, ktoré stanovil Norimberský medzinárodný vojenský tribunál. Podľa tohto orgánu, ktorý uznávajú všetky členské štáty Organizácie Spojených národov, ide o najzávažnejšie zločiny, dokonca závažnejšie ako „zločiny proti ľudskosti”. Preto sa na ne nevzťahuje premlčacia lehota.

Na Angelu Merkelovú, Francoisa Hollanda a Alexeja Danilova ešte nebol vydaný zatykač, ale už bol daný signál. Momentálne neexistuje žiadna autorita, ktorá by ich za tieto zločiny mohla súdiť. Preto predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin spomenul „medzinárodný vojenský tribunál” (podobný Norimberskému tribunálu). Po skončení vojny na Ukrajine bude musieť tento tribunál vzniknúť.

Niet pochýb o tom, že ak dovtedy nedôjde k dohode s Francúzskom, Nemeckom a Ukrajinou, Angela Merkelová, Francois Hollande a Alexej Danilov sa budú musieť zodpovedať za zločiny „proti mieru”.

Zostáva len ľutovať, že moji oponenti nenašli vyššie uvedené dokumenty. V skutočnosti by nás to nemalo prekvapiť: zaujímajú ich iba anglosaské alebo európske tlačové agentúry, ktoré odmietajú brať do úvahy ruský pohľad. Oficiálny príbeh berú ako nominálnu hodnotu a neobťažujú sa ho krížovo kontrolovať.

PREČO NEBOLI IMPLEMENTOVANÉ DOHODY Z MINSKA

Ako už bolo spomenuté vyššie, Rusko predložilo Bezpečnostnej rade 17. februára 2015 druhý protokol. Išlo o reakciu na rezolúciu 2202. Moskva v dodatku predstavila text protokolu a vyhlásenie štyroch hláv štátov, ktoré ho prijali: Vladimír Putin (Rusko), Petro Porošenko (Ukrajina), Francois Hollande (Francúzsko) a Angela Merkelová (Nemecko). Počas rozpravy stály predstaviteľ Ukrajiny v New Yorku vyjadril spokojnosť s pokračujúcou podporou OSN.

Na okraj poznamenávame, že stály predstaviteľ Číny jasne načrtol stanovisko, ktorého sa drží dodnes: mier môže byť trvalý len vtedy, ak sa budú brať do úvahy záujmy všetkých strán.

Druhá dohoda z Minska tiež nebola implementovaná. Na Donbase dochádzalo k pravidelným stretom, z ktorých každá strana obviňovala druhú. Kyjev zároveň chcel, aby bola amnestia vyhlásená po komunálnych voľbách a lídri regiónov Donbasu – ešte pred nimi. Potom by sa mohli zúčastniť volieb a pravdepodobne aj vyhrať. O dodatkoch k ústave sa skutočne hlasovalo 31. augusta 2015 v Najvyššej rade za prítomnosti… špeciálnej predstaviteľky USA, Straussianky Victorie Nulandovej, ktorá v roku 2014 zorganizovala štátny prevrat (známy ako Euromajdan). Členovia nacionalistickej strany Svoboda sa pokúsili zablokovať hlasovanie a vtrhli na pódium s výkrikom „Hanba!” a “Zrada!” [11] . Medzitým v blízkosti budovy Najvyššej rady začali zrážky medzi políciou a integrálnymi nacionalistickými milíciami, v dôsledku ktorých boli zabití 4. ľudia a 122 bolo zranených. V dôsledku toho Rada nezískala potrebný počet hlasov a ústavná reforma nebola prijatá.

Tieto nepokoje boli najväčšie od zvrhnutia právoplatne zvoleného prezidenta Viktora Janukovyča integrálnymi nacionalistami Svobodu, podporovanými Victoriou Nulandovou. Prezident Petro Porošenko ich odsúdil, ale nesmel to povedať dvakrát. Bolo jasné, že ak zotrvá vo svojej túžbe realizovať minské dohody, bude zvrhnutý aj on.

Odvážny, ale nie rozhodný, nečakane odmietol druhý Minský protokol. Uviedol, že podpis bývalého prezidenta Leonida Kučmu na ukrajinskej strane je neplatný, keďže nebol splnomocnený Najvyššou radou. To je samozrejme pravda, ale Petro Porošenko sa rokovaní zúčastnil ako zastupujúci prezident Ukrajiny, nevyjadril žiadne námietky ani pri podpise dohôd, ani pri ich ratifikácii Bezpečnostnou radou a podpísal spoločnú deklaráciu, v ktorej sa zaviazal realizovať ich. A teraz môže byť podobne ako prezident Francois Hollande a kancelárka Angela Merkelová obvinený z nečestnosti.

Prezident Petro Porošenko hneď po tom inštruoval Svobodovu milíciu, aby vyvinula tlak na obyvateľov Donbasu. Toto je jednotka „Azov” „bieleho Fuhrera” Andrei Biletského, ktorá je známa svojou krutosťou. Sedem rokov proti sebe bojovalo 80 000 bojovníkov. Kyjevskí bojovníci zničili na Donbase 17 000 až 21 000 ľudí z vlastného obyvateľstva. Porošenko zaviedol v krajine apartheid – dvojstupňové občianstvo: rusky hovoriaci obyvatelia Donbasu boli zbavení prístupu k opatreniam sociálnej podpory. Nemajú nárok ani na školy v ruskom jazyku, ani na dôchodky.

Bezpečnostná rada OSN nezasiahla, obmedzila sa na vyhlásenie predsedajúceho zo 6. júna 2018 [12]. Prezident Vladimír Zelenskyj sa po nástupe k moci pokúsil obnoviť komunikáciu medzi oboma stranami zorganizovaním stretnutia v normandskom formáte, no neúspešne.

ZODPOVEDNOSŤ ZA OCHRANU OBYVATEĽOV DONBASU

Prezident vymenoval 2. novembra 2021 Dmitrija Yarosha, poprednú integrálnu nacionalistickú osobnosť a dlhoročného agenta CIA [13], za poradcu hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl generála Valerija Zalužného. Tá rýchlo vypracovala plán ofenzívy proti Donbasu [14], ktorá sa mala začať 9. marca 2022.

Moskva však 21. februára počas improvizovanej ceremónie v Kremli nečakane uznala Doneckú a Luganskú ľudovú republiku za nezávislé štáty. Nasledujúci deň spustila „špeciálnu vojenskú operáciu”. Ruské jednotky sa sústredili na vlastnej hranici a na hraniciach s Bieloruskom, aby zabránili prípadnému preskupeniu ukrajinských síl na Donbase. Zničili vojenské letisko v Kyjeve, no nepokúsili sa dobyť hlavné mesto. V priebehu niekoľkých týždňov bola väčšina Donbasu oslobodená.

Rusko sa niekoľko mesiacov snažilo nevysloviť slovo „vojna”. Uviedlo, že zasahovalo výlučne preto, aby ukončilo utrpenie civilného obyvateľstva Donbasu. Západ naopak obvinil Rusko z invázie na Ukrajinu s cieľom dobyť ju. Ale Rusko len uplatnilo rezolúciu 2202 a vyhlásenie hláv štátov, ktoré podpísali Minské dohody. Na potvrdenie svojho práva ho reprodukovala v prílohe uznesenia. Ak pripustíme, že Rusko napadlo Ukrajinu, potom musíme akceptovať, že Francúzsko napadlo aj Rwandu, keď v roku 1994 ukončilo genocídu Tutsiov. Ale nikto si to nemyslí. V tom čase implementovala rezolúciu 929 a zachránila milióny životov.

Napodiv, Rusko sa neodvolávalo na zodpovednosť za ochranu. To sa totiž postavilo proti koncepcii, ktorú OSN prijala až v roku 2005. 12. februára 2024 na zasadnutí Bezpečnostnej rady, ktoré organizuje, ho však konečne využije. Načrtne svoj nezmenený postoj, no tentoraz použije rovnaký diplomatický jazyk ako jej kolegovia.

VOJNOVÁ PROPAGANDA

Na záver tohto článku by som sa rád vrátil k tomu, čo píšu moji kolegovia. Podľa nich falošne obviňujem Francoisa Hollanda a Angelu Merkelovú zo súčasnej vojny a šírim ruské dezinformácie, tvrdiac, že Moskva nenapadla Ukrajinu. Pravdepodobne napísali tieto články, aby podkopali moju dôveryhodnosť. Možno si neuvedomili, že zverejnením týchto nezmyslov v mainstreamových médiách zavádzajú verejnosť a končia opakovaním kázní vojnových štváčov.